3.b) príspevok zamestnávateľa
Príspevok zamestnávateľa na účet sporiteľa v navrhovanom projekte DDS k I. pilieru by sa mal riadiť rovnakými základnými pravidlami ako je tomu v súčasnom III. pilieri dôchodkového sporenia. Bude tvorený z plne zásluhových vymeriavacích základov (bude kopírovať výšku mzdy zamestnanca, resp. stanovených odvodov do SP) a zároveň bude oslobodený od daní a odvodov do výšky 6% tejto hrubej mzdy (vymeriavacieho základu) sporiteľa.
Bude taktiež pre zamestnávateľa dobrovoľný – avšak na rozdiel od súčasného stavu prispievaný priamo na účet sporiteľa vytvoreného dôchodkovou správcovskou spoločnosťou bez akýchkoľvek ďalších byrokratických a autokratických obmedzení.
Z pohľadu zamestnávateľa je príspevok na dôchodkové sporenie svojim zamestnancom iba rozhodnutím o tom, či chcem takto podporiť, resp. odmeniť zamestnancov alebo nie. Samozrejme ak mám dostatok vyprodukovaných voľných prostriedkov na tento účel. Ostatné záležitosti, napr. či a koľko si sporia jednotliví zamestnanci, aké sú podmienky správcovských spoločností a pod. sú mu ukradnuté. Samozrejme iba v tom prípade ak štátny aparát nevytvorí tieto umelo vyprodukované prekážky. Preto jediným kritériom by mala byť dohoda so zástupcami zamestnancov (odborov) o rovnakej percentuálnej výške príspevku vypočítaného zo mzdy zamestnanca - sporiteľa. Potom už stačí nadiktovať čísla účtov kde majú byť bez zbytočných zmluvných podmienok a dohôd peniaze pravidelne zasielané príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti na zhodnocovanie v investičných fondoch.
Zaslané príspevky sa budú samostatne - oddelene pravidelne zhodnocovať na podúčte sporiteľa – príspevky zamestnávateľa a ich výber sporiteľom, resp. použitie na vyplácanie k dôchodku bude možné až po ukončení sporenia.
Koľko a akým spôsobom prispeje zamestnávateľ na dôchodkové sporenie svojim zamestnancom by nemalo závisieť iba od jeho rozhodnutia ale aj od šikovnosti a rozumnej argumentácie zástupcov zamestnancov pri kolektívnom vyjednávaní.
Samozrejme ak by sa situácia v odmietaní príspevkov na dôchodkové sporenie v dôsledku chamtivosti solventných zamestnávateľov naďalej nezlepšila bolo by vhodné využiť nátlakové akcie a prípadne aj vzhľadom na odporúčania zahraničných odborníkov využiť vplyv štátu (hoci aj za cenu reštrikčných opatrení). Štát má mať enormný záujem na čo najvyššom počte prispievateľov na dôchodkové sporenie, keďže dotovanie dôchodkov z rozpočtových prostriedkov je plytvaním peňazí daňových poplatníkov.
Teda prečo by mal zamestnávateľ dobrovoľne prispievať?
Lebo by mu malo záležať na tom ako uspokojí životne dôležité potreby svojich zamestnancov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj jeho firmy. Lebo si ho budú viac vážiť. Samozrejme ak o to stojí.
A ako by mohli argumentovať zástupcovia zamestnancov aj v prípade, že zamestnávateľ preukázateľne nemá dostatok peňazí na primerané zvyšovanie platov a zároveň na príspevky na dôchodkové sporenie?
Napríklad takto:
Predpoklad priemerného rastu nominálnych miezd v r. 2018 by mal dosiahnuť minimálne 5%. Do budúcna je predpoklad ešte vyšší.
Ak vychádzame z priemeru hrubých miezd zamestnanca vo výške 1 000 € (predpoklad dosiahnutia v roku 2018) + odvody a dane hradené zamestnávateľom = reálne ním vynaložené náklady (znázornené v grafe) budú vo výške 1352 €
Zdroj: openiazoch.sk/mzda
Ďalšie iba 5%-né zvýšenie mzdy v r. 2019 predstavuje priemerný rast hrubej mzdy o 50 € na 1 050 € a skutočne vynaložené náklady zamestnávateľa sa tým zvýšia na 1 419 €.
Z uvedeného grafického zobrazenia vyplýva, že:
- rozdiel vynaložených nákladov zamestnávateľa pri 5% navýšení hrubých miezd z 1000 € na 1050 € pre zamestnanca by ho v r. 2019 stál mesačne naviac o (1419 € - 1352 €) 67 €.
Pritom zamestnanec by reálne dosiahol zvýšenie čistej mzdy iba o (797 € - 762 € =) +35 €
A čo by sa stalo ak sa zamestnanci – sporitelia v DDS k I. pilieru rozhodnú vzdať sa 1 ročného navýšenia miezd v prospech príspevku od zamestnávateľa na ich sporiaci účet?
Ak sa zamestnanci rozhodnú, že sa vzdávajú 1 ročného navýšenia miezd v r. 2019, môže zamestnávateľ túto úsporu vložiť na ich účet v dôchodkovom sporení v zákonom stanovenej maximálnej výške (nezdanených) 6%, teda v čiastke 60 € a ostávajúcich 7€ im vyplatiť, napr. v nezdanenom Dankovom 13 resp. 14 plate, ktorý navýši o 7 x 12 = 84 € ročne.
A ak v r. 2020 bude môcť zamestnávateľ zvýšiť platy o ďalších 5% postup bude nasledovný:
Vychádzame z predpokladu, že ak by nedošlo k avizovanej dohode o zmrazení platov v r. 2019, mzdy v r. 2020 by už zamestnancovi v hrubom vzrástli o (5% v r. 2019 + 5% v r. 2020) o 102 € teda mesačná hrubá mzda na 1102 €.
A náklady zamestnávateľa na vyplatenie takto 2x zvýšenej mzdy by vzrástli mesačne o 1490 – 1352 = 138 €.
Avšak v prípade dohody o jednoročnom odklade - pozastavení navýšenia miezd v r. 2019 v prospech navýšenia dôchodkového sporenia by situácia vyzerala nasledovne.
Zamestnávateľ v r. 2019 po dohode nezvýši hrubú mzdu zamestnanca o 5% z 1 000€ na 1050€.
Ale odvody a dane usporené z takéhoto domnelého zvýšenia vo výške 67 € vyplatí zamestnancovi - sporiteľovi na dôchodkové sporenie a čiastočne zvýšený (13, 14) plat.
V r. 2020 mu už vyplatí 5% zvýšenie mzdy, odvedie štátu a poisťovni dane a odvody, avšak znova iba navýšené o 67 € z 1050 € navýšenia platu. Keďže v r. 2020 ak by mu zvýšil plat aj v r. 2019 by už musel zamestnancovi vyplatiť 1102 € a odvody + daň odviesť o ďalších 71 € vyššie, tak tieto usporené peniaze znova poskytne zamestnancovi na dôchodkové sporenie a výplatu.
Takéto jednoročné vynechanie zvýšenia platu o 28 € môže naštartovať na dlhé roky platenie plných 6% príspevkov zamestnávateľa na dôchodkové sporenie. Teda sporitelia dostanú od svojho zamestnávateľa každoročne 2x násobne viac peňazí na svoj sporiaci účet v DDS k I. pilieru aj po odpočítaní rozdielu vyplývajúceho z 1 ročného opozdenia v navyšovaní ich platov.
Pritom zamestnávateľ nemá ani najmenší dôvod k takejto dohode nepristúpiť, keďže ho to nebude nič stáť.
Zhrnutie - výsledok:
Zamestnanec ktorý by nesporil v DDS k I. pilieru na dôchodok dostane v roku 2019 navýšenie hrubej mzdy 1 000 € o 5% teda na 1 050 € a prilepší si mesačne o 35 € v čistom.
Zamestnanec zapojený do sporenia namiesto navýšenia mesačného platu o 35 € dostane v 13-tom, resp. 14-tom plate v prepočte na mesiace iba 7 € v čistom (pripraví sa tak o 28 € mesačne zo zvýšenia platu).
Na sporiaci účet mu ale pribudne 60 €, ktoré sa mu zhodnotia o ďalšie cca + 4 € = spolu 64 €.
Ďalšie 3 € mesačne získa odpočtom z dane zo mzdy (súčasná daňová úľava zo mzdy pre sporiteľa v III. pilieri).
Ak iba takto vyplatených 7€ spolu s mesačným 3€ odpočtom z dane zo mzdy, teda spolu naviac zarobených mesačne 10 € použije ako vlastný vklad na sporenie k dôchodku v DDS k I. pilieru, tak mu SP automaticky pridá ďalších 10 € = spolu 20 € na sporiaci účet. Tie sa mu zhodnotia o cca 1 € mesačne.
Spolu sa sporiteľovi takto v priemere mesačne navýšia peňažné prostriedky na sporiacom účte o 85 € !!!
V r. 2019 takto zamestnanec namiesto 35 € x 12 mesiacov = 420 € získa ako sporiteľ 85 € x 12 mesiacov = 1 020 € na sporiacom účte na dôchodok. Ročný rozdiel v prospech zamestnanca je 684 € teda 2,5 násobok avizovaného navýšenia mzdy.
Výsledná suma 1 020 € iba za rok 2019 sa mu bude minimálne do konca sporenia (resp. aj na dôchodku) každoročne zhodnocovať o stále vyššiu čiastku (aj pri rovnakom priemernom % zhodnocovaní) z každoročne narastajúcej istiny po zarátaní stále väčšej peňažnej čiastky zo zhodnotenia lebo sa každoročne zaráta k úsporám.
Teda približne o 15 rokov sa mu iba tento 1 ročný vklad zdvojnásobí a už za oveľa kratšie obdobie strojnásobí, atď.
Oplatí sa teda niečo podniknúť vo vlastnom záujme, či v záujme možných dedičov týchto úspor?
Takto zhodnotené peniaze od zamestnávateľa vám už nik nezoberie.
V ďalšom príspevku vysvetlím ako by sa mohli oveľa efektívnejšie a účelnejšie v prospech sporiteľov a na základe nimi zvolených požiadaviek použiť peňažné príspevky vyčlenené z povinných odvodov poistencov SP na starobné dôchodkové sporenie.
